Hlava štátu navrhovala neprijať zákon ako celok. Deklarovaným cieľom
poslaneckej novely je zlepšiť podmienky ťažko zdravotne postihnutých
(ŤZP) osôb na pracovnom trhu a zvýšiť ich konkurencieschopnosť.
Prezidentka namietala, že novela naopak zníži reálnu ochranu
zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Úprava predstavuje podľa prezidentky oslabenie práva zamestnanca - osoby
so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany
zamestnávateľa. S výhradami voči prijatej úprave sa na hlavu štátu
obrátila aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prezidentka konštatovala, že novela by znížila reálnu ochranu
zamestnancov so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý nezodpovedá
požiadavkám Ústavy SR ani medzinárodného Dohovoru o právach osôb so
zdravotným postihnutím. Pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov, by
podľa nej priniesla neprimeranú právnu neistotu.
Lehota 30 dní na udelenie súhlasu s výpoveďou zamestnancovi so
zdravotným postihnutím príslušným úradom práce sa podľa novely skráti na
sedem pracovných dní. V konečnom dôsledku sa novelizoval zákon o
službách zamestnanosti, pôvodne to bol Zákonník práce.
Predkladatelia poukázali na to, že legislatíva v súčasnosti určuje
zamestnávateľovi povinnosť vyžiadať si súhlas od úradu práce v prípade,
ak chce výpoveďou ukončiť pracovný pomer s osobou so zdravotným
postihnutím. Úrad práce má v súčasnosti na vyjadrenie všeobecnú lehotu
podľa správneho poriadku, ktorá predstavuje 30 dní.
"Zamestnávateľ stráca pre túto lehotu motiváciu vziať ŤZP osobu do
pracovného pomeru a namiesto toho to obchádza prácou na dohodu alebo
prácou načierno. Súčasný stav neposkytuje ochranu pred výpoveďou, ale
pred pracovným pomerom nových zamestnancov. Úmysel bol chrániť, no v
skutočnosti sme zamedzili vstupu ŤZP osoby na trh práce," skonštatoval Dominik Drdul (OĽANO), ktorý bol jedným z predkladateľov zákona.